Svrab – Viete ako vyzerá a aké má prejavy? Pozrite si fotky!

Čo vo vás evokuje toto slovo? Mnohých z vás pri predstave postihnutia svrabom určite doslova strasie. Okamžite sa vám vybaví pokožka rozškrabaná do krvi a „majiteľa“ tohto ochorenia si najskôr predstavíte ako zanedbaného človeka. Máte tendenciu obísť ho a v žiadnom prípade sa ho nedotýkať, pretože vám hneď  napadne, že je to určite chytľavé.

Sú vaše obavy opodstatnené? Čo je to vlastne za ochorenie? Ako sa prejavuje? Môže sa na nás preniesť dotykom? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v našom článku. Čítajte a my vám garantujeme, že mnohé z nich vás zaručene prekvapia.

Čo je to?

Svrab (lat. scabies) je infekčné parazitárne a vysoko nákazlivé kožné ochorenie.

Prenáša sa z človeka na človeka, ale bola dokázaná aj forma prenosu zo psa. Rozšírené je po celom svete, všade tam, kde je prítomný človek.

Hoci bolo donedávna považované za chorobu bezdomovcov a ľudí zo sociálne slabších vrstiev, dokázané je, že postihuje všetkých, a to bez ohľadu na etnikum, spoločenské postavenie či hygienické návyky.

Pôvodca svrabu a jeho charakteristika

Pôvodcom ochorenia je mikroskopický roztoč dosahujúci veľkosť maximálne 0,5 mm, ktorý sa nazýva zákožka svrabová (lat. Sarcoptes scabiei var. hominis). Objavil ho už v roku 1844 viedenský lekár Ferdinand Ritter von Herba.

Zákožka svrabová je parazit, ktorý celý svoj životný cyklus trvajúci 3 – 6 týždňov prežíva na ľudskom organizme.

Samička sa po kopulácii so samčekom zavŕta do vrchnej vrstvy kože, do ktorej vŕta chodbičky dlhé 1 – 2 cm a kladie do nich vajíčka.

Tieto chodbičky je možné vidieť na pokožke ako podlhovasté ružovkasté, červenkasté až hnedasté čiarky, ktoré môžu mať aj špirálovitý tvar.

Na ich konci je zvyčajne mierne vyvýšenie zakončené perleťovo zafarbenou 2 – 3 mm hrudkou chrastovitého vzhľadu, pod ktorou možno nájsť zavŕtanú samičku.

Z vajíčok sa za 10 – 14 dní vyliahnu larvy, ktoré vyliezajú na povrch pokožky a zhruba po 3 týždňoch sú z nich zrelé jedince schopné ďalej sa rozmnožovať.

Mimo organizmu hostiteľa však samička do 3 dní hynie.

Samček, ktorý žije na koži pod šupinami, hynie do 2 dní po oplodnení samičky.

Zákožka svrabová je citlivá na vyschnutie, teplotu, slnečné žiarenie a vlhkosť. Ničí ju priamy slnečný svit, sucho a teploty pod bodom mrazu.

Miesta výskytu svrabu u dospelých

Vyskytuje sa na miestach, kde je ľudská koža jemná, tenká, mäkká a teplá.

Výskyt sa najčastejšie lokalizuje:

Hlava, krk a oblasť chrbta medzi lopatkami nezvyknú byť u dospelých napadnuté.

Svrab u detí a miesta jeho výskytu

Deti bývajú nákazou postihnuté menej často ako dospelí. Výskyt svrabu u detí do 1 roka života býva minimálny. Aj miesta jeho výskytu sú u detí iné.

Nákaza u detí môže byť sprevádzaná aj zdurením lymfatických uzlín, a to najmä pod pazuchami.

Inkubačná doba

Závislá je najmä od osobnej hygieny, ale tiež od predchádzajúceho ochorenia. Pri prvej nákaze sa sprievodné príznaky objavia v priebehu 2 – 6 týždňov.

V prípade opakovanej infekcie sa inkubačná doba skracuje na 1 – 4 dni.

Pokiaľ sú v koži pacienta stále prítomné živé zákožky alebo ich vajíčka, posiaľ trvá obdobie nákazlivosti.

Príznaky a prejavy svrabu

Svrab sa prejavuje najmä neznesiteľným svrbením.

Toto svrbenie (pruritus) je spočiatku mierne, no neskôr sa intenzívne stupňuje, a to hlavne v noci po uložení sa do postele, keď je telo v pokoji a začína sa zahrievať. Zákožka svoju aktivitu zvyšuje práve pri prehriatí tela, ako aj pri jeho spotení.

Postihnutí si v dôsledku intenzívneho svrbenia kožu škrabú až do krvi.

Do vzniknutých krvavých škrabancov sa môže sekundárne zaniesť bakteriálna infekcia, čo má za následok tvorbu zapálených pľuzgierov a rozškrabané rany môžu následne začať hnisať.

Zvlášť ohrození sú ľudia s oslabenou imunitou, u ktorých sa môže okrem klasického svrabu vyvinúť aj jeho ťažšia forma.

Pokiaľ si myslíte, že svrab nemôže postihnúť ľudí, ktorí až príliš úzkostlivo dbajú o svoju osobnú hygienu a sú prehnane čistotní, mýlite sa!

Aj u takýchto ľudí prichádza svrab do úvahy. Jediné, čo je u nich odlišné, je to, že prejavy ochorenia na koži sú menej viditeľné.

Intenzívne nočné svrbenie je teda jediným indikátorom, že niečo nie je v poriadku.

Druhy svrabu

Popri klasickom svrabe (scabies) rozlišujeme aj jeho ďalšie druhové formy, ktoré by sme mohli charakterizovať aj ako ťažšie.

Ich prepuknutie súvisí najmä s imunitou človeka.

Spôsoby prenosu

Nakaziť svrabom sa človek môže buď priamo, alebo nepriamo.

Podaním ruky, letmým krátkym dotykom alebo bozkom sa pravdepodobne nenakazíte.

Šíri sa najmä v kolektívoch (rodina, detské jasle, predškolské a školské zariadenia, internáty, ubytovne, nemocnice, domovy dôchodcov a podobne), teda na miestach, kde ľudia žijú v tesnom kontakte.

Postihuje všetky vekové kategórie, no k najrizikovejším skupinám patria deti a mladí ľudia do veku 20 rokov.

Zaujímavosťou je, že u detí do 1 roka a seniorov nad 75 rokov nedochádza k nákaze takmer vôbec.

Svrab teda možno získať nepriamym alebo priamym stykom s chorým človekom, s človekom s nízkym alebo úplne zanedbaným hygienickým štandardom.

Diagnostika

Svrab si postihnutí veľmi často mýlia s ekzémom, čo máva za následok zanedbanie jeho liečby.

Preto je dôležité navštíviť kožného lekára, a to hneď pri akýchkoľvek prvých náznakoch zmien na pokožke.

Nie sú tu na mieste výhovorky typu, nič to nie je, prejde to samo alebo k lekárovi nejdem, lebo sa hanbím.

Odkladanie odborného vyšetrenia vašu situáciu len zhorší a zbytočne skomplikuje prípadnú liečbu.

Diagnostika svrabu sa opiera o tieto základné kritériá:

Samotná diagnostika sa realizuje prostredníctvom niekoľkých relatívne jednoduchých metód. Najbežnejšou je odobratie vzorky kože z čerstvej papulóznej lézie a získanie priameho mikroskopického dôkazu o pôvodcovi nákazy.

Robí sa pomocou tenkého skalpela alebo ihly, a to tak, že hrot nástroja sa vpichne do perleťovej hrudky na konci chodbičky a posúva sa do hĺbky pozdĺž celou chodbičkou.

Samička zavŕtaná v koži sa zvyčajne zachytí na hrote nástroja a je viditeľná voľným okom ako malá biela bodka. Následne sa prezrie pod mikroskopom.

Diagnóza sa potvrdí nájdením buď dospelého parazita, larvy, alebo vajíčka. Vyšetrené miesto sa dezinfikuje a nasadí sa primeraná liečba.

Ďalšou metódou je tzv. atramentová metóda, ktorá pomocou atramentu rozpusteného vo vode pomáha odhaliť prítomnosť a rozmiestnenie chodbičiek vyvŕtaných parazitom.

Liečba

Pripravte sa na to, že liečba svrabu je pomerne zdĺhavá. Obrňte sa preto dávkou trpezlivosti, buďte dôslední, ale hlavne precízni.

Nikdy sa neliečte svojpomocne doma!

Zabudnite na babské recepty! Zabudnite na to, že vám pomôže cesnak! Nutné je navštíviť lekára, ktorý určí diagnózu a zodpovedajúcu liečbu.

Svrab sa lieči rôznymi prípravkami na báze krémov, vôd a pást, ktoré obsahujú látky ničiace zákožky. Veľmi účinné sú:

Zvyčajne sa tieto prípravky vtierajú do kože 2x denne počas 3 dní.

Aby liečba bola efektívna, zvykne sa aplikácia prípravku zopakovať, a to zhruba po 1 týždni. Jednorazová aplikácia nie je dostačujúca, liečebná kúra sa musí podstúpiť opakovane.

V jej priebehu by ste sa nemali kúpať ani sprchovať.

Klasický kúpeľ si doprajte až po skončení kúry. V prípade veľmi silného svrbenia môže lekár naordinovať aj podávanie antihistaminík.

Buďte pripravení na to, že aj po úspešnej liečbe môžu príznaky svrbenia doznievať ešte niekoľko týždňov. Potrebné je sledovať stav a priebeh liečby a byť v kontakte so svojím lekárom.

Prevencia – ako eliminovať riziko infekcie

Preventívne opatrenia pri výskyte nákazy

Napokon je veľmi dôležité, aby boli preliečení všetci členovia vašej domácnosti, ako aj sexuálni partneri.

Preventívne epidemiologické opatrenia sú dôležité preto, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu nákazy, poprípade jej recidíve.

Svrab u zvierat. Možno sa od nich nakaziť?

Svrabom môžu byť postihnuté tiež zvieratá.

Nás budú zaujímať najmä tie domáce, ako sú psy a mačky, pretože práve s nimi človek najčastejšie prichádza do tesného telesného kontaktu.

Dobrou správou je to, že zvieracie zákožky nie sú totožné s tými ľudskými. U psa svrab spôsobuje zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei var. canis) a u mačky je to svrabovka mačacia (Notoedres cati).

Takže aj v prípade infikovania sa zvieracia zákožka u človeka „dlho nezohreje“. Môže mu spôsobiť lokálne podráždenie kože prejavujúce sa svrbením, ale nemôže sa u neho trvale usídliť, rozmnožovať sa a parazitovať.

Zvyčajne ihneď po preliečení zvieraťa miznú aj problémy u človeka.

Zdroje informácií:

What is the life cycle of the S scabiei var hominis (scabies) mite?

A review of Sarcoptes scabiei: past, present and future by Larry G. Arlian and Marjorie S. Morgan