Antibiotiká na Slovensku v číslach (2026): spotreba, rezistencia a EÚ

Slovensko užíva najmenej antibiotík prvej voľby v EÚ a rezistencia klebsielly rastie. Čísla ECDC o spotrebe a odolných baktériách. Pozrite si porovnanie.

RedakciaRedakcia Aktualizované 6. novembra 2026 8 min čítania

Antibiotiká na Slovensku sa v roku 2024 užívali takmer presne v priemere EÚ. Spotreba dosiahla 20,4 dennej dávky (DDD) na 1 000 obyvateľov denne, kým priemer EÚ bol 20,3, takže rozdiel je minimálny. Rozpätie pritom začína Holandskom s 9,8 a končí Gréckom s 29,9, zatiaľ čo Slovensko je v rebríčku 28 krajín 15. Ak sa číslo prepočíta na bežný deň, antibiotikum užíva približne 2 % ľudí, teda asi každý 50.

Zloženie liečby vyzerá horšie. Antibiotiká WHO Access, ktoré sú prvou voľbou a majú užšie spektrum, tvoria iba 38,6 % spotreby. Tento podiel je najnižší v celej EÚ a EHP, kým európsky cieľ do roku 2030 je aspoň 65 %. Rezistencia pritom rastie: infekcie krvi klebsielou odolnou voči karbapenémom pribudli od roku 2019 o 235 %. Európsky deň antibiotík pripadá každý rok na 18. novembra.

Najdôležitejšie čísla

  • 20,4 DDD na 1 000 obyvateľov denne dosiahla spotreba antibiotík; priemer EÚ bol 20,3 (ECDC, ESAC-Net 2024)
  • 2 % ľudí, teda asi každý 50., užíva antibiotikum v ktorýkoľvek deň podľa prepočtu spotreby (ECDC, ESAC-Net 2024)
  • 38,6 % spotreby tvoria antibiotiká WHO Access, čo je najmenej v EÚ a EHP (ECDC 2024)
  • 15,0 bol pomer širokospektrálnych k úzkospektrálnym antibiotikám v ambulanciách, priemer EÚ bol 4,6 (ECDC 2024)
  • 55,9 % vzoriek Klebsiella pneumoniae bolo odolných voči cefalosporínom 3. generácie (ECDC, EARS-Net 2024)
  • 235 % bol nárast infekcií krvi klebsielou odolnou voči karbapenémom od roku 2019 (ECDC 2024)
  • 46 % Slovákov vie, že antibiotiká nezabíjajú vírusy; priemer EÚ bol 50 % (Special Eurobarometer 522)
  • 20 % Slovákov by ukončilo liečbu, keď sa cíti lepšie, najviac v EÚ (Special Eurobarometer 522)
Infografika: antibiotiká na Slovensku v číslach 2026, spotreba, antibiotiká prvej voľby a rezistencia
Infografika: navratkuzdraviu.sk. Ilustrácia v hlavičke vytvorená pomocou AI

1. Koľko antibiotík spotrebujeme

Hodnota Slovenska je 20,4 DDD na 1 000 obyvateľov denne. Priemer EÚ dosiahol 20,3, takže celkový objem spotreby Slovensko nevyčleňuje z európskeho stredu. Rozdiely medzi krajinami sú však veľké, keďže Holandsko má 9,8 a Grécko 29,9. Po zoradení 28 krajín je Slovensko na 15. mieste. Prepočet na ľudí hovorí, že v bežný deň užíva antibiotikum približne 2 % populácie.

Graf spotreby antibiotík na Slovensku od roku 2015 do roku 2024 a cieľ na rok 2030
Zdroj: ECDC. Graf: navratkuzdraviu.sk

Vývoj sa zlomil po roku 2020. Spotreba antibiotík klesla z 24,2 v roku 2015 na 14,4 v roku 2020, no potom sa vrátila nad hranicu 20 DDD. Ak má Slovensko splniť cieľ 17,6 v roku 2030, musí oproti roku 2024 ubrať 13,7 %, hoci od roku 2019 spotreba stúpla o 5 %. Keďže žiadna krajina EÚ svoj cieľ ešte nedosiahla, nejde iba o slovenské zlyhanie.

Väčšina používania zostáva mimo nemocníc, pretože ambulancie a lekárne tvoria 95 % spotreby, teda 19,3 DDD, kým priemer EÚ je 18,8. Nemocnice majú 1,12 DDD, čo je pod hodnotou EÚ 1,67; nižšie sú iba Holandsko a Maďarsko.

Rok DDD na 1 000 obyvateľov denne
2015 24,2
2019 19,3
2020 14,4
2021 16,0
2022 20,8
2023 20,1
2024 20,4
cieľ 2030 17,6

NCZI počíta balenia. ECDC pracuje s dennými dávkami. Podľa NCZI Slováci v roku 2024 spotrebovali takmer 5 miliónov balení antibiotík, asi o 3 % menej ako rok predtým; v roku 2015 to bolo 5,6 milióna, v roku 2020 3,4 milióna a v roku 2022 5,4 milióna. ECDC však v denných dávkach ukazuje medziročný nárast o 1,5 %. Keďže balenie nie je dávka, na porovnanie s EÚ slúži DDD.

2. Problém nie je koľko, ale aké

Slovensko nie je extrém v množstve. Ak sa pozeráte iba na celkovú spotrebu, krajina vyzerá približne pri európskom priemere, no štruktúra predpisovania ju posúva na okraj rebríčka. OECD píše o priemernom objeme, kým ECDC pri zložení ukazuje slabé miesto: málo liekov prvej voľby a veľa širokospektrálnych.

Graf podielu antibiotík prvej voľby na Slovensku, v EÚ a cieľa na rok 2030
Zdroj: ECDC, 2024. Graf: navratkuzdraviu.sk

Najnižší podiel skupiny WHO Access je slovenský unikát v EÚ a EHP. Ide o antibiotiká, ktoré sú prvou voľbou a majú užšie spektrum; ich podiel klesol z 42,4 % v roku 2019 na 38,6 % v roku 2024, hoci cieľ do roku 2030 je aspoň 65 %. Širokospektrálne antibiotiká preto vystupujú ako hlavný rozdiel, pretože ambulantný pomer 15,0 je 3,3× vyšší než priemer EÚ.

Ukazovateľ Slovensko EÚ
WHO Access v spotrebe 38,6 % 60,3 %
Pomer širokospektrálne/úzkospektrálne v ambulanciách 15,0 4,6
Nemocničná spotreba 1,12 DDD na 1 000 obyvateľov denne 1,67 DDD na 1 000 obyvateľov denne

Penicilíny ukazujú, že slovenský problém je osobitý aj historicky. Už v roku 2019 boli najčastejšou skupinou v každej krajine okrem Slovenska, takže nejde iba o výkyv jedného roka. Keď k tomu pripočítate, že vyšší ambulantný pomer široko- k úzkospektrálnym liekom mali v roku 2024 len Maďarsko, Cyprus a Malta, Slovensko sa odlišuje najmä skladbou liečby.

3. Rezistencia: baktérie, na ktoré lieky nezaberajú

Rezistencia už zasahuje pacientov. V EÚ a EHP podľa odhadu ECDC zomiera na rezistentné infekcie viac ako 35 000 ľudí ročne, takže nejde iba o laboratórne percentá, ale o situácie, pri ktorých bežná liečba nemusí stačiť.

Graf podielu baktérií odolných voči antibiotikám na Slovensku a v EÚ v roku 2024
Zdroj: ECDC, EARS-Net 2024. Graf: navratkuzdraviu.sk

Slovensko je pri viacerých baktériách nad priemerom EÚ. Najviac to vidno vo vzorkách z krvi a likvoru, ktoré patria medzi klinicky vážne nálezy, hoci samotné percentá nepopisujú všetky infekcie v populácii. Pri pseudomonáde odolnej voči karbapenémom je slovenský podiel až 2,5-krát vyšší ako v EÚ.

Baktéria a odolnosť Slovensko EÚ
Klebsiella pneumoniae odolná voči karbapenémom 13,1 % 11,3 %
Klebsiella pneumoniae odolná voči cefalosporínom 3. generácie 55,9 % 32,9 %
MRSA 19,3 % 14,2 %
E. coli odolná voči cefalosporínom 3. generácie 24,6 % 16,0 %
Pseudomonas aeruginosa odolná voči karbapenémom 39,8 % 15,9 %
Enterococcus faecium odolný voči vankomycínu 26,3 % 16,5 %

Najsilnejší varovný údaj sa týka klebsielly odolnej voči karbapenémom. Infekcie krvi stúpli z 0,52 na 1,74 na 100 000 obyvateľov, čo je nárast o 235 % a zároveň 3,5× viac než slovenský cieľ 0,5 na rok 2030. Pri MRSA incidencia klesla o 34,7 % a cieľ je formálne splnený, no tento výsledok treba čítať opatrne, pretože počet hlásiacich laboratórií kolísal. Dáta pokrývajú odhadom 53 % populácie.

4. Čo o antibiotikách vedia Slováci

Eurobarometer 522 ukazuje slabšie znalosti aj rizikové návyky. Antibiotiká užilo za rok 31 % Slovákov, čo bolo piate najvyššie číslo v EÚ, zatiaľ čo európsky priemer dosiahol 23 %. Ak je liek predpísaný správne, dôležité je aj to, aby pacient liečbu svojvoľne neskrátil.

Lekár vypisuje recept počas konzultácie s pacientom

Problém vidno pri otázke na vírusy. Správnu odpoveď, že antibiotiká vírusy nezabíjajú, označilo 46 % Slovákov, kým priemer EÚ bol 50 %. Pri vírusových ochoreniach, medzi ktoré patrí aj prechladnutie, preto môže nesprávne očakávanie viesť k tlaku na predpis, hoci samotný údaj nehovorí, kto liek naozaj predpísal. Podrobnosti prináša Eurobarometer 522.

Otázka Slovensko EÚ
Užili antibiotiká za posledný rok 31 % 23 %
Vedia, že antibiotiká nezabíjajú vírusy 46 % 50 %
Ukončili by liečbu, keď sa cítia lepšie 20 % najviac v EÚ

COVID-19 bol na Slovensku najčastejším dôvodom užitia antibiotík. Týkal sa 24 % užívateľov antibiotík, hoci koronavírus je vírusové ochorenie.

5. Plány a ciele do roku 2030

Ciele do roku 2030 sú merateľné. Pri celkovej spotrebe nejde o pád na európske minimum, pretože žiadna krajina EÚ svoj národný cieľ ešte nedosiahla, no slovenská spotreba musí klesnúť z 20,4 na 17,6 DDD. Ak sa má trend otočiť, nestačí sledovať iba počet receptov; rozhoduje aj výber lieku, ktorý má pri bežných infekciách častejšie zostať v skupine WHO Access.

Petriho miska s testom citlivosti baktérií na antibiotiká

Plánovanie má slabé miesto. Národný akčný plán proti antimikrobiálnej rezistencii pokrýval roky 2019–2021 a novší dokument chýba, takže verejné ciele stoja najmä na európskom monitoringu. Širší kontext nájdete v kategórii Prevencia vírusových a bakteriálnych ochorení. Európsky deň antibiotík pripadá na 18. novembra.

Cieľ Slovensko dnes Cieľ 2030
Celková spotreba antibiotík 20,4 DDD na 1 000 obyvateľov denne; od roku 2019 nárast o 5 % 17,6 DDD, teda o 13,7 % menej oproti roku 2024
Podiel WHO Access 38,6 %, najmenej v EÚ a EHP aspoň 65 %
Klebsiella pneumoniae odolná voči karbapenémom, infekcie krvi 1,74 na 100 000 obyvateľov; 3,5× cieľa 0,5 na 100 000 obyvateľov
MRSA, incidencia 3,27 na 100 000 obyvateľov, pokles o 34,7 %; hlásenie laboratórií kolísalo 4,51 na 100 000 obyvateľov

Súhrnná tabuľka

Ukazovateľ Hodnota Rok Zdroj
Celková spotreba antibiotík na Slovensku 20,4 DDD/1 000 obyvateľov/deň; EÚ 20,3 2024 ECDC, ESAC-Net
Poradie Slovenska v spotrebe 15. z 28 krajín 2024 ECDC, ESAC-Net
Cieľ celkovej spotreby 17,6 DDD/1 000 obyvateľov/deň 2030 ECDC
Spotreba mimo nemocníc 19,3 DDD; 95 % spotreby 2024 ECDC
Nemocničná spotreba 1,12 DDD; EÚ 1,67 2024 ECDC
WHO Access antibiotiká 38,6 %; EÚ 60,3 % 2024 ECDC
Cieľ WHO Access aspoň 65 % 2030 ECDC
Pomer širokospektrálne/úzkospektrálne v ambulanciách 15,0; EÚ 4,6 2024 ECDC
Spotrebované balenia antibiotík takmer 5 miliónov 2024 NCZI
Klebsiella pneumoniae, cefalosporíny 3. generácie 55,9 % odolných vzoriek; EÚ 32,9 % 2024 EARS-Net
Klebsiella pneumoniae, karbapenémy, infekcie krvi 1,74/100 000 obyvateľov; cieľ 0,5 2024/2030 ECDC
Slováci, ktorí vedia, že antibiotiká nezabíjajú vírusy 46 %; EÚ 50 % 2022 EB 522

Metodika a zdroje

Porovnávame najmä denné dávky, nie počet balení. Keďže balenie nie je dávka, údaje NCZI používame na domáci vývoj spotreby, no pri porovnaní s EÚ pracujeme s metodikou DDD. Vlastné výpočty v texte označujeme ako náš prepočet, najmä pri poradí krajín, odstupe od cieľov a násobkoch oproti priemeru alebo cieľovej hodnote.

Čo sme vystopovali

  • Oddelili sme objem spotreby od štruktúry predpisovania, pretože priemerné množstvo môže zakryť slabší výber typov liekov.
  • Porovnali sme údaje NCZI a ECDC, keďže balenia a denné dávky môžu ukazovať rozdielny medziročný smer.
  • Pri rezistencii sme sledovali aj pokrytie dát, ktoré pri slovenských hláseniach nepredstavuje celú populáciu.
  • Ciele do roku 2030 sme čítali oproti aktuálnemu stavu, aby bolo jasné, kde ide o splnený cieľ a kde o odstup od neho.

Naposledy aktualizované: október 2026. Článok aktualizujeme raz ročne.

Ako citovať

Ak citujete údaje z článku, uveďte názov článku, web navratkuzdraviu.sk a priamy odkaz, aby si čitateľ vedel overiť kontext čísel. Infografiku aj grafy môžete prevziať, ak pod ne pripojíte odkaz na túto stránku.

Zdroj: navratkuzdraviu.sk, Antibiotiká na Slovensku v číslach (2026), https://www.navratkuzdraviu.sk/antibiotika-slovensko-statistiky/

Ohodnoťte post

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *